Vtip na dnes

Peter sa snaží nadviazať kontakt s mladou dievčinou:
"Aké máme pekné počasie... "
Ona nič.
"Aj včera bolo pekné počasie..."
Zase nič.
"A čo myslíte, ako bude zajtra?"
"Počúvaj ty debil, ja som kurva a nie meteorologická stanica."

Hodnotenie: 3.20/5 (65 hlasov)

Príbeh na dnes

V poslednom období sa to u nás v médiách len tak hemží článkami, aká je väčšinová bledšia časť spoločnosti rasistická. Každý konflikt bledšieho s tmavším vyvolaný bledším je automaticky vykresľovaný ako typický príklad rasizmu, zatiaľ čo konflikty vyvolané tmavšími sa tak zásadne nikdy neposudzujú a sú údajne zapríčinené výhradne ich zlou finančnou situáciou, spôsobenou samozrejme bledšími. Niektoré mimovládne organizácie (zásadne sídliace vo veľkých mestách ďaleko od problematických osád) si dokonca vymýšľajú neexistujúce rasové konflikty a sterilizácie, len aby zdôvodnili potrebu svojej existencie a vytrieskali ďalšie peniaze zo zahraničných grantov na svoju existenciu. Časť utláčanej väčšiny sa už dokonca radšej sústavnej diskriminácii zo strany neprispôsobivej časti tmavšej menšiny a parazitických neziskoviek radšej ani nebráni, len aby neboli automaticky označení za rasistov. A do takejto beznádejnej situácie som bol raz dostal i ja.

Ľudí zo zásady posudzujem podľa toho, ako sa chovajú a nikdy nie podľa farby ich pleti. V paneláku na poschodí oproti mne býva Róm (maliar), ktorý sa vzorne stará o svoju rodinu, tvrdo poctivo pracuje a keď mi minulý rok maľoval byt, nebál som sa dať mu kľúče od bytu a pokojne odísť do práce. So všetkými Rómami v našom dome ako domový dôverník vychádzam bez najmenších problémov (keďže nerobia žiadne problémy pri spolunažívaní, všetci poctivo pracujú a nájomné riadne platia), zatiaľ čo o niekoľkých bielučkých susedoch sa to naozaj nedalo povedať. Keď som ako domový dôverník vyberal upratovačku pre náš panelák, spomedzi záujemcov som vybral Rómku zo susedného domu, lebo upratovala na okolí už tri domy a všade s ňou boli spokojní. A rovnako bez ohľadu na farbu pokožky neznášam všetku čvargu a je mi úplne jedno, či sú to ožratí páchnuci bezdomovci, sfetovaní narkomani, vymletí neonacisti alebo neprispôsobiví cigáni z nelegálnych osád.


Po babičke sme so sestrou zdedili rodinný dom v jednej hladovej doline niekde na juhu stredného Slovenska. Chodievali sme tam zriedka - len dva razy ročne, na jar a na jeseň. Ako to už v takých hladových dolinách býva, z dôvodu nízkych cien nehnuteľností sa tam často sťahujú niektorí neprispôsobiví spoluobčania z väčších miest, ktorí za odstupné predali svoje už "vybývané" byty, čo dostali od štátu zadarmo a kúpili si za ne na vidieku lacné bývanie. A so sebou si prinášajú i svoj obľúbený spôsob života, spojený s hlukom a špinou, pre ktorý však väčšinová časť spoločnosti nemá pochopenie a v dôsledku ktorého v blízkosti ich bydlísk prudko klesá cena priľahlých nehnuteľností.
Aj v babičkinej rodnej dedinke došlo k takémuto sťahovaciemu procesu z "vybývaného" bytu vo väčšom meste a niekoľko desiatok metrov od nášho domu sa v jednej lacnej chalúpke na spadnutie, bez vody a elektriny, zabývalo niekoľko neprispôsobivých spoluobčanov a začalo si jej okolie okrášľovať narastajúcimi hromadami odpadkov. V dovtedy tichej, pokojnej, ospalej a kľudnej dedinke sa ozrazu bjavili bitky, výtržnosti, konflikty, nočný hluk a drobné krádeže, vidiecka idyla zrazu skončila.


Zanedlho nato na jeseň na Pamiatku zosnulých sme opäť šli na hroby do otcovej rodnej dediny. Chcel som aj skontrolovať elektromer, pretože rozvodné závody mi poslali neuveriteľne vysokú faktúru a bol som si istý, že spravili chybu pri odpočte. Po príchode do domu neskoro večer sme si všimli, že susedia spoluobčania už majú zavedenú elektrinu. Vo všetkých miestnostiach domčeku i na dvore sa svietilo, televízor bežal, rádio vyhrávalo, reproduktory duneli na celú ulicu,... - všetky elektrospotrebiče naplno pracovali, ako keby spoluobčania elektrinu mali zadarmo.


Na svojom dvore som sa o niečo potkol. Posvietil som si baterkou - a našiel som kábel "dvojlinku", ktorý sa tiahol z mojej vonkajšej zásuvky 230 V na dvore, kde bol len tak odizolovanými koncami vodičov zastrčený, cez burinu a žihľavu za plotom niekam smerom ku chalúpke spoluobčanov...
Rozzúrený som vytrhol kábel zo zásuvky a mojou prvou myšlienkou bolo rozbehnúť sa spraviť s celou tou rozvetvenou rodinou spoluobčanov poriadok. Ale aj keby som bol špecialistom v ázijských bojových umeniach a bol schopný si poradiť holými rukami s početnou prevahou odborníkov na boj zblízka s roztočenou britvou na gumičke, myšlienka na moje automatické vyhlásenie vyšetrujúcimi orgánmi alebo médiami za zarytého odp.rného rasistu napadajúceho dobráckych nevinných spoluobčanov ma od toho zámeru okamžite odradila.


Hlásenie krádeže elektriny policajtom by bol holý nezmysel. Škoda nepresiahla limit, nad ktorý by šlo o trestný čin, mohlo by ísť len o priestupok a prípadnú pokutu by aj tak páchatelia (nikdy nezamestnaní profesionálni poberači sociálnych dávok) nemali z čoho zaplatiť. Spôsobenú škodu by mi tiež nikdy neuhradili, po mojom odchode by bol kábel samozrejme znovu okamžite zapojený na svoje pôvodné miesto a musel by som preto automaticky účty za elektrinu za nich platiť i ďalej. Ak by vonkajšia zásuvka nebola pod napätím, pripojili by sa priamo za elektromerom. No a dať si elektromer demontovať a nechávať tak dom bez elektriny a zapnutého alarmu sa mi pri takomto susedstve naozaj nechcelo.


Plný beznádeje a zúfalstva som sa preto rýchlo upokojil a namiesto unáhlenej neprimeranej reakcie som radšej úp.rne premýšľal, čo ďalej. A už po krátkej chvíli ma osvietila prekrásna spásonosná elegantná myšlienka, ako definitívne odnaučiť susedov spoluobčanov mi tú elektrinu kradnúť a nestať sa pri tom rasistom.


Tým, ktorí si už nepamätajú z posledného ročníka základnej školy rozdiel medzi striedavým obyčajným ("svetelným") a trojfázovým ("motorovým") prúdom, to na jednoduchom príklade pripomeniem. Predstavte si tri body umiestnené vo vrcholoch rovnostranného trojuholníka, v strede ktorého je štvrtý bod. Medzi každým vrcholom trojuholníka a jeho stredom je cievka generátora, vyrábajúca striedavý prúd. A napätie medzi ktorýmikoľvek dvomi bodmi sa rovná ich vzdialenosti. Medzi vrcholom trojuholníka (fázou) a jeho stredom (nulákom) je to 230 V (obyčajné napätie - "svetelný prúd"), medzi dvomi vrcholmi (dvomi fázami) je 1.73 krát viac - 400 V (združené napätie - "motorový prúd").


Vlastním malú zváračku na jednu alebo 2 fázy a podľa potreby (ak nie je k dispozícii zásuvka na trojfázový prúd) si do zásuvky na "svetelný" prúd pridám druhú fázu (na 2 fázy a 1 nulák stačí obyčajná trojkolíková zásuvka), aj keď to odporuje príslušným elektrotechnickým normám. A tak teda ako oprávnená osoba s elektrotechnickým vzdelaním podľa Vyhlášky 74, § 22, som vo svojom vlastnom dome, vo svojej vlastnej rozvodnej skrinke vzájomne prehodil 2 drôty (nulák a jednu fázu) a do svojej vlastnej zásuvky na svojom vlastnom dvore som tým pustil združené napätie 400 V, ako keby som sa práve chystal zvárať...


Na druhý deň už za tmy som odišiel domov. Za križovatkou som zastavil, vystúpil z auta, nenápadne som sa pešo vrátil do domu a spoza okna som pozoroval, čo sa bude diať ďalej. Zanedlho z chalúpky vykĺzla tmavá postava, s dvojlinkou v ruke preskočila plot a vliezla mi do dvora, kde opäť zapojila kábel do zásuvky...


Svetlá v chalúpke jasne zažiarili ako výbuch supernovy v neďalekej galaxii, televízor blikol intenzívnym modrastým svetlom ako zváračka na stavbe a zhasol, rádio i reproduktory začali zrazu revať ako na diskotéke, aby už o niekoľko sekúnd definitívne stíchli,... A po mnohých dňoch nikdy nekončiaceho sa hluku sa v dedine konečne rozhostilo hlboké hrobové večerné ospalé ticho, úplne rovnaké, aké tam bývalo pred prisťahovaním sa spoluobčanov...


Združené napätie som v zásuvke na dvore ponechal trvale zapnuté, akoby som chcel na dvore zvárať trvale. Po čase, keď som otcovu rodnú dedinku opäť navštívil, mi hromada spálených rádií, televízorov, satelitných prijímačov a magnetofónov na neodmysliteľnom neustále sa rozrastajúcom smetisku pred chalúpkou prezradila, že spoluobčania to ešte veľmi dlho nevzdali a elektrinu sa mi neochvejne pokúšali kradnúť znovu a znovu. Posledný ročník základnej školy s výučbou základov elektrotechniky na hodinách fyziky očividne buď vôbec neabsolvovali alebo na nich minimálne nedávali dostatočne pozor.


Až po dlhom čase som si uvedomil, aké som vtedy mal vlastne obrovské šťastie. Nevedel som predsa, ako majú vyriešené uzemnenie alebo či majú dostatočnú izoláciu a v tom bezmocnom hneve ma vôbec nenapadlo, že by to združené napätie mohlo aj niekomu vážne ublížiť, resp. ho i zabiť. Zabudol som na použitie izolačného transformátora (zariadenie na ochranu pred úrazom elektrickým prúdom pri dotyku fázy), aby sa nikomu zo zlodejov naozaj nič nestalo. Ale principiálne z morálneho hľadiska to bolo absolútne objektívne, správne a korektné riešenie - vyhoreli im totiž výhradne iba tie elektrozariadenia, ktorými sa mi tú elektrinu opakovane pokúšali kradnúť. V podstate som vlastne prejavil sociálne cítenie - namiesto očakávaných ukradnutých 230 V som ich sponzoroval dokonca 400 V. Len som tam nedal reklamný leták "Akciová BOMBA! 73% zdarma naviac!" Naozaj ľutujem, že som nemohol vidieť tie prekvapené tváre s vytreštenými očami v oslepujúcich zábleskoch ohňostroja vybuchujúcich žiaroviek...


Odvtedy mi už nikdy viac elektrinu nekradli. Nie že by už nechceli. Ale nezostal im už ani jeden funkčný elektrospotrebič. A tak som teda niekoľko našich spoluobčanov úspešne odnaučil kradnúť mi elektrinu a napriek tomu som sa nestal rasistom.

P.S. Trvalo mi viac než rok, kým sa mi ten krásny murovaný trojizbový rodinný dom po babičke, v strede dediny, s veľkým dvorom a prekrásnou záhradou, konečne podarilo predať. Hlboko pod úradný odhad. Za 180 tis Sk.

Ešte nikto nehodnotil.